Dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou
Základné pojmy
Schopnosť ľudí navzájom sa dorozumievať rečou je jedným z jedinečných darov, ktoré sú dané len človeku. Komunikáciu chápeme ako spôsob dorozumievania sa medzi ľuďmi, pri ktorom dochádza k výmene informácií. Na komunikáciu využívame:
- slová, vety,
- reč tela, gestá, pohľady,
- posunky, obrázky, písmo.
Najčastejšie vývin reči u dieťaťa prebieha normálnym spôsobom. Detská reč sa vyvíja tak, že odborníci zaregistrovali a pomenovali niekoľko medzníkov – štádií.
Vo všeobecnosti možno vývin reči rozdeliť na:
1. štádiá predrečového vývinu,
2. štádiá rečového vývinu, končiace fázou intelektualizácie reči.
Opíšeme hlavné, najdôležitejšie štádiá vývinu reči detí.
1. Štádiá predrečového vývinu:
· krik – objaví sa po narodení, spočiatku má tvrdý hlasový začiatok, mení sa na krik s citovým zafarbením;
· džavot – objaví sa v 2. – 3. mesiaci;
· štádium pudového džavotania – trvá do 6. - 8. mesiaca;
· štádium napodobujúceho džavotania – 6. – 10. mesiac;
· štádium jednoslovných viet – týmto obdobím sa končí predrečový vývin. Je to okolo 10. – 12. mesiaca.
2. Štádiá rečového vývinu:
- štádium jednoslovných viet, dieťa má komunikačný zámer, slovo má charakter vety (10. až 12. mesiac);
- štádium dvojslovných viet – veta ešte nemá gramatický tvar, dokáže už vyjadriť zápor;
- trojslovné vety;
- rozvoj gramatických štruktúr, okolo 6. roku má zdravé dieťa slovnú zásobu okolo 2800 slov (Mikulajová, 1993).
Iné členenie období vývinu reči:
0 - 8 mesiacov – obdobie nezámernej komunikácie
8 – 12 mesiacov – obdobie zámernej komunikácie
12 – 18 mesiacov – obdobie prvých slov
18 – 24 mesiacov – obdobie dvojslovných spojení. Do konca 24. mesiaca začína dieťa rozlišovať a vyjadrovať množstvo predmetov. Komentuje, čo vidí „tu a teraz“. Jeho vnímanie priestoru a času je ešte obmedzené. Gramatika reči a výslovnosť je značne zjednodušená.
24 – 30 mesiacov – obdobie rozvitých viet. Začína obdobie otázok „Čo je to?“ Deti prekvapujú vlastnými slovami, začínajú používať predložky („v, na, do“). Zdokonaľuje sa výslovnosť aj porozumenie.
30 – 36 mesiacov – obdobie súvetí. Slovná zásoba rastie, na konci tretieho roka je to približne 1000 slov. Dieťa často prechádza v súvislosti s rýchlym nárastom slovnej zásoby obdobím vývinovej neplynulosti („To-to-to auto mám, m-m-mama d-d-daj“). Obvykle neplynulosti samé vymiznú. Objavuje sa záujem o kreslenie, dieťa dokáže samé rozprávať jednoduchý dej typu keď – potom (Horňáková, K. – Kapalková, S. – Mikulajová, M., 2005).
Narušená komunikačná schopnosť (ďalej NKS) je dôsledok pôsobenia individuálne podmienených limitujúcich činiteľov, ktoré sťažujú alebo znemožňujú komunikáciu – verbálnu i neverbálnu.
Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov príp. niekoľko rovín súčasne pôsobí interferenčne (rušivo) vzhľadom na komunikačný zámer (Lechta, 1995).
Narušenia sa môžu prejavovať v rôznych oblastiach – rovinách reči:
• foneticko-fonologická rovina (zvuky ľudskej reči, ich kvalita a funkcia v komunikačnom procese),
• morfologicko-syntaktická rovina (tvaroslovie - tvorba viet, vetná skladba),
• lexikálno-sémantická rovina (slovná zásoba, významy slov),
• pragmatická rovina (použitie, praktické využitie reči).
Možné príčiny NKS vo veľmi všeobecnom ponímaní bývajú najmä:
• vrodená chyba reči, alebo získaná porucha reči,
• dominujúca v klinickom obraze, alebo ako symptóm iného, dominujúceho postihnutia, ochorenia, narušenia.
Triedenie NKS podľa symptomatického hľadiska:
1. Vývinová bezrečnosť – narušený vývin reči (dysfázia, alália)
2. Získaná orgánová bezrečnosť (afázia)
3. Získaná neurotická alebo psychogénna bezrečnosť (mutizmus, surdomutizmus, elektívny mutizmus)
4. Narušenie zvuku reči (palatolália, fufnavosť)
5. Narušenie článkovania reči (dyslália, dyzartria)
6. Narušenie plynulosti reči (zajakavosť incipientná, fixovaná, chronická, brblavosť)
7. Narušenie grafickej stránky reči (dysgrafia, dyslexia, dyskalkúlia, dyspinxia, alexia, agrafia, akalkúlia)
8. Symptomatické poruchy reči (sprevádzajúce iné dominujúce postihnutie, ochorenie, narušenie, napr. pri sluchovom postihnutí, pri detskej mozgovej obrne)
9. Poruchy hlasu (orgánové, funkčné: dysfónie, dysódie)
10. Kombinované chyby a poruchy reči – súčasný výskyt viacerých druhov NKS.
Za narušenú komunikačnú schopnosť sa nepokladá:
· fyziologická bezrečnosť – ak dieťa nehovorí pred dovŕšením 1. roku života;
· vývinová neplynulosť – ak sú neplynulosti rečového prejavu (zadrhnutia, zajakanie sa) cca okolo 3. - 4. roku života (a netrvajú spravidla dlhšie ako 6 mesiacov – pozn. autorky);
· fyziologická dyslália – nesprávna výslovnosť niektorých hlások (bez vážnych orgánových odchýlok, porúch sluchu atď.) pred dovŕšením približne 5. roku života;
· fyziologický dysgramatizmus – ľahšie nesprávnosti v morfologicko – syntaktickej jazykovej rovine (tvaroslovie, vetná skladba) približne do 4. roku života (príklady detských fyziologických dysgramatizmov: „na lúke lietajú motýli“, „Janko je dobrý, ale ja som dobrejší“, „sitkom sa sitkuje“ ap.);
· ak vysielateľ alebo prijímateľ informácie nepoužívajú rovnaký jazyk, alebo ho neovládajú dostatočne;
· používanie posunkov a gest napr. pri komunikácii ľudí so sluchovým postihnutím.
Rizikové deti – mali by byť zahrnuté do ranej intervencie s dôrazom na rozvoj komunikačnej schopnosti.
V našej publikácii sa zaoberáme najmä deťmi, u ktorých vývin reči neprebieha z najrozličnejších dôvodov tak, ako by mal. Narušenia vo vývine reči sú málokedy izolovaným problémom, preto je nevyhnutné všímať si vývin reči u všetkých detí, ktoré niekedy lekár označil ako rizikové.
Sú to najmä:
· deti s identifikovaným rizikom: deti s genetickými poruchami a chromozómovými anomáliami, neurologickými ochoreniami, vrodenými orgánovými odchýlkami, vrodenými poruchami metabolizmu, senzorickými deficitmi, atypickými vývinovými poruchami (autizmom), deti vystavené toxickým vplyvom, chronicky choré deti a deti s vážnymi infekčnými chorobami. Tieto deti vyžadujú okamžitú terapiu prakticky od pôrodu.
· potenciálne rizikové deti: deti, ktorých rodičia vyslovia vážne obavy týkajúce sa ich vývinu, deti rodičov s duševnou chorobou, deti závislých rodičov (alkohol, drogy), deti ťažko chorých rodičov, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou (pod 1500 g) a predčasne narodené deti, deti z extrémne zlých socioekonomických podmienok, deti s chronickými zápalmi stredného ucha a deti s poruchami emocionality a správania (Horňáková, K. – Kapalková, S. – Mikulajová, M., 2005).
Tieto deti by mal pravidelne kontrolne vyšetrovať logopéd.
V prípade, že je nevyhnutné posúdiť, či ide o NKS v pravom slova zmysle, je nutné navštíviť logopéda. Logopéd je buď samostatný zamestnanec v zdravotníctve alebo je zamestnancom centra špeciálno-pedagogického poradenstva.
Pod intervenciou logopéda sa chápe okruh špecifických aktivít, ktorými sa odlišuje oblasť pôsobenia logopéda od oblasti pôsobenia predstaviteľov iných odborov. Nejde o jeden „zákrok“, ale o celý rad činností za účelom zmeny (Kerekrétiová a kol., 2009). Logopedická intervencia je špecifická aktivita, ktorú uskutočňuje logopéd s cieľmi:
- identifikovať NKS;
- eliminovať, zmierniť NKS, resp. v prípade jej pretrvávania prekonať komunikačnú bariéru;
- predísť tomuto narušeniu (zlepšiť komunikačnú schopnosť človeka).
Logopedická intervencia je zložitý, viacfaktorový proces, ktorý sa realizuje v záujme dosiahnutia troch základných cieľov a na troch, s týmto cieľom sa prelínajúcich úrovniach:
· logopedická diagnostika,
· logopedická terapia,
· logopedická prevencia.
Možnosti rozvíjania gramotnosti vrátane predčitateľských schopností v ranom veku
Ak chceme, aby sa dieťa s NKS, resp s identifikovaným rizikom v ranom veku naučilo čítať a písať, nemožno sa spoliehať, že všetko sa vyrieši, keď dieťa nastúpi ako 6 – 7– ročné do školy. Vzdelávanie začína už v ranom veku.
Už 6 – 8 – mesačné dieťatko sa zahrá s leporelom, s plastovou knižkou. Nemusí v nich byť ešte text, stačí jeden veľký zreteľný obrázok.
Úloha rodiča s dieťaťom: otvárať a zatvárať knihu, používať ju ako hračku, dotýkať sa obrázkov, ukazovať a pomenovať čo je na obrázku.
8 – 12 mesiacov: leporelá, okienkové knihy, fotoalbumy s členmi rodiny.
Úloha rodičov: obracať stránky, prezerať obrázky, pomenovať ich jedným slovom. Opísať gestami, pantomímou. Napodobňovať gestá a zvuky, ktoré vydáva dieťa pri prezeraní knihy. “Čítať “ jednu knihu opakovane.
12 – 18 mesiacov: dieťa chápe, že slová sú symbolmi vecí. Preto mu umožňujeme: spoznávať osoby, zvieratá, veci, hračky, jedlo. Spoznávať známe aktivity na obrázku – kúpanie, jedenie.
Úloha rodiča: podávať knihu dieťaťu, aby ukázalo, čo ho zaujíma. Pomôcť mu pomenovať predmety. Používať jednoduché slová, najviac dvojslovné kombinácie.
Zahrať to, o čom je obrázok. Keď macko ide spať, napodobňujte večerné rutiny – jesť, zívať, umývať sa, ľahnúť si.
18 – 24 mesiacov: používať knihy pre deti v období dvojslovných viet. Najlepšie sú jasné, jednoduché príbehy s troj až štvorslovnými vetami. Dobré je mať dve knižky, kde sa opakuje podobná téma – dieťa si utvrdí následnosť, postupnosť. Keď sa vývin dieťaťa oneskoruje, používajte aktuálnu slovnú zásobu dieťaťa, najviac o jeden “krok” viac. Napr. ak hovorí mama, tata, Ita (sestrička Mirka) - môžete opakovať tieto slová v rôznych situáciách, doplniť ich gestami alebo prirodzenými posunkami, príp. dávať tieto mená postavám z knihy. Pridať jedno slovo – napr. keď osoba ide preč – Ita tam, Ita číta, mama papá. Mama varí.
24 – 30 mesiacov: slovná zásoba dieťaťa rastie. Objavujú sa pokusy povedať svoj zážitok. Dieťa by malo vedieť: pohľadať obľúbenú knihu, dopĺňať slová, zvuky, alebo urobiť gesto, keď je “na rade”. Chápať postupnosť, spoznať a chápať, že v knihe je hlavná postava. Pri opakovaní spoznať zápletku – teraz macko spadne do vody.
Úloha rodiča: prenášať dej do reálneho života. Ak sliepka pobozká kuriatko, aj mama pobozká dieťa. Ponechať výber knihy dieťaťu. Pýtať sa dieťaťa, ako sa kto volá, čo sa stane. V napínavej časti príbehu počkajte – vydržte, čo urobí dieťa, možno bude samé pokračovať. Pri čítaní známych riekaniek urobte pauzu, aby dieťa doplnilo posledné slovo. (Horňáková, K. – Kapalková, S. – Mikulajová, M., 2005).
30 – 36 mesiacov: dieťa tvorí vety. Aj dieťa s NKS tvorí viacej slov, spája ich do spojení s dvomi – tromi slovami. Výrazne sa zlepšuje porozumenie – majte na pamäti, že porozumenie je teraz dôležitejšie, ako aktívna reč a správna výslovnosť. Deti už majú častý kontakt s vrstovníkmi, majú nové zážitky. Toto by mali odrážať knihy. Teraz si už dieťa:
„číta“ knihu samé, komentuje, spoznáva dobré a zlé vlastnosti postáv, začína chápať vzťahy medzi postavami, vie rozlišovať minulosť a prítomnosť. Pre deti vyberáme knihy so zaujímavými príbehmi, môžu sa objaviť aj básničky, rýmy, jednoduché metafory.
Úloha rodiča. Nechajte dieťa príbeh hovoriť, prípadne zahrať gestami alebo posunkami podľa ilustrácii. Pred čítaním novej knihy skúste dieťa nechať hádať, o čom bude. Skúste s dieťaťom niektoré pasáže zahrať, zdramatizovať ako divadielko.
Tipy na knihy: Tri prasiatka, O repe, O perníkovej chalúpke, O červenej čiapočke, O Pampúšikovi, Svrček a mravce, Môj macík, O kuriatku Píp, Zatúlané húsa, Krtkove nohavičky. Škôlkarka Barborka a jej veľké starosti, Škôlkarka Barborka a jej macík.
Na záver niekoľko tipov. Po 30. mesiaci by dieťa nemalo používať cumeľ a fľašku. Treba zvážiť aj dĺžku kojenia. U dieťaťa sa totiž predĺženým saním fixuje nesprávna poloha jazyka. Ďalším pomerne častým problémom je nesprávne dýchanie u detí. Ako hrové činnosti možno odporúčať: fúkacie hračky, bublifuk – podporovať najmä plynulé a kontrolované vydychovanie (nafúkni jednu čo najväčšiu bublinu – nie veľa malých). Pre deti so závažnejšími problémami možno odporúčať pomôcku – Frolov dýchací trenažér na nácvik správneho dýchania.